Aj ja mám úplne malú záhradku pri bytovke, v ktorej bývam. Je to iba malý pás pôdy pridelený k nášmu bytu. Slúži mi na vypestovanie základnej zeleniny do prípravy jedál.
Záhradku mám rozdelenú na niekoľko hriadok :
Každý rok ich obmieňam. Nikdy nenechávam na tej istej hriadke rovnakú zeleninu. Každá predsa potrebuje z pôdy iné živiny a je len prirodzené, že ich pri svojom raste z pôdy odoberie.
Zásadne nedávam umelé hnojivá a postreky. Aspoň to málo čo dopestujem nech je bez chémie.
Z času na čas kúpim maštaľný hnoj z obchodu a pridám do pôdy.
Akosi sa mi ale nedarí posledné roky dopestovať petržlen. Aj mrkva je biedna. Ani susedia ju nemajú krajšiu- každý nadáva na semená- vraj sú menej kvalitné. Niekto tvrdí, že pri plytkom zasiatí moje semienka slúžili ako potrava vtáčikom. Všetko je možné. Pár riadkov sejem aj petržlen husto- na vňať. So striedavým úspechom
Sú roky, kedy sa nedarí ani cibuľke- napadne ich červík, ktorý sa hostí na mojej úrode.
Fazuľka ma ešte nesklamala. Vyrástla vždy.
Najviac sa mi ale darí s pestovaním cukety. Najprv som si kúpila na trhu sadenice a tie som zasadila. Úroda bola celé leto až do neskorej jesene.
Ďalší rok som kúpila už iba semená a v nádobkách od jogurtu som v troške zeminy dopestovala vlastné sadenice. Pestujem ich postupne. Aj vysádzam ich postupne- aby ma zásobovali úrodou čo najdlhšie.
Doma v byte ich mám na parapetnej doske. Pestujem ich dovtedy, pokiaľ nemajú aspoň dva lístky pravé. Zvyčajne aj dlhšie a v máji ich zasadím do záhradky. Medzitým si už pestujem nové a vysádzam asi s 3 týždňovým oneskorením. Verte, či neverte- bez akejkoľvek ďalšej starostlivosti sa na nich objavia nádherné veľké dekoratívne žlté kvety a potom plody. Nie jeden, dva, ale množstvo. Zásobia našu rodiny počas celého leta a jesene. Dokonca ich aj konzervujem.